Varenie ako ho nepoznáte: verili by ste, že ním zvyšujete svoju kreativitu?

Varenie a kreativita? Veď to predsa nejde dokopy?

Stačí sa pozrieť na nejaký recept. Čo tak tento na sherry kuracinu s kešu orieškami. Ako to už klasicky býva, začína to s ingredienciami.

• 400g kuracích pŕs
• 3 polievkové lyžice olivového oleja
• jarnú cibuľku
• 2 cesnaky
• 2 červené papriky
• 200g mrazených fazuľových strúkov
• pomarančovú šťavu
• a kopu ďalších

A potom pokračujeme prípravou:

• kuracie mäso nakrájate na rezance, nakrájate papriku, cibuľku
• zmiešajte pomarančovú šťavu so sójovou omáčkou, sherry a paradajkovým pretlakom
• na panvici opražte kešu oriešky a fazuľové struky krátko povarte vo vode
• na panvici opražte kuracie prsia
• po 3 minútach k nim pridajte cibuľku a struky
• Potom papriku, pretlačený cesnak a zmes sherry a pomarančovej šťavy. 
• za stáleho miešania zahustite kukuričným škrobom rozmiešaným v troške vody.
• a môžete degustovať.

 

Máte konkrétne ingrediencie, konkrétny postup. Žiadna kreativita dalo by sa povedať. Tá si predsa vyžaduje niečo nové, čo je mimo zaužívaného postupu.

 

Alebo predsa len sa niekde ukrýva pri varení? Ale kde? Hneď sa dozviete, no najprv v rýchlosti 3 kroky kreatívneho myslenia.

 

 

1. krok ku kreativite - iniciatíva

 

V prvom rade si treba pri varení uvedomiť, že sa pri ňom dostávate preč z role obete, do role tvorcu. Nejdete si kúpiť niečo pripravené alebo polotovar, ktorý dáte do mikrovlnky.

 

Kreatívni ľudia nikdy nečakali na to, kým im niečo spadlo z neba. Namiesto toho sa dali do práce. Pri varení je to podobné. Sami sa pri ňom chopíte iniciatívy. Namiesto vysedávania a hovorenia si: „To je naprd, nič nie je k jedlu,“ prechádzate k: „Hmm, čo nové by som si uvaril dnes?“ Hoci je to podľa naučeného receptu. A v tom spočíva ďalší krok...

 

2. krok ku kreativite – kopírovanie

 

Počuli ste to už toľko krát, že to ani nespočítate. Kreativita je niečo originálne, niečo, čo tu ešte nebolo, niečo, čo sa vymyká všetkému doteraz známemu. Možno áno. Možno nie. Jedno je však isté. Aby ste sa k niečomu takému dopracovali, najprv musíte kopírovať to, čo tu bolo doteraz a v tom hľadať inšpiráciu. Tak to robil aj Steve Jobs.

 

 

3. krok ku kreativite – prichádza niečo nové

 

„Ovládnite pravidlá ako profesionál, aby ste ich mohli porušiť ako umelec.“ Tieto slová od Pabla Picassa idú priamo k podstate akejkoveľvek kreatívnej práci. Aby ste mohli vytvoriť niečo nové, najprv potrebujete vedieť, čo tu bolo predtým. Nové veci vždy stavajú na tom, čo prišlo pred nimi a ich zdokonaľovaní. Auto na vynáleze gumy a spaľovacieho motora, moderné počítače na mikroprocesoroch a algoritmoch.

 

Ako to ale súvisí s kreativitou? Akú rolu v tom hrá varenie?

 

Dobre, že sa pýtate, pretože všetky tieto 3 kroky kreativity sú zároveň aj podstatou kulinárskeho umenia. A keď sa zlepšíte v ňom, zlepší sa aj vaša kreativita.

 

Myslím, že prvý krok iniciatíva je úplne jasný. Pozrime sa preto bližšie na krok 2 a 3.

 

V časopise Journal of Consumer Culture uverejnili zaujímavú štúdiu, v ktorej vedci skúmali improvizáciu pri varení u americkým mamičiek ako či sa dá porovnávať s takými kreatívnymi úlohami ako sú veda alebo nové technológie.

 

Vybrané ženy v štúdii prikladali dôraz na improvizovanie len vo veľmi malej miere. Ale keď ich pozorovali, tak zistili, že ženy sa málokedy presne držia receptu a robia drobné úpravy podľa seba.

 

Počas dlhých rokov varenia sa naučili uvariť veľa jedál, vďaka čomu zistili, aké prísady idú dokopy, aké nie, a čo by k sebe mohlo hodiť. A to im dáva novú inšpiráciu.

 

A teraz to najzaujímavejšie. Už sa vám stalo, že ste sa nejakého jedla prejedli? Alebo vás omrzelo a potrebovali ste od neho pauzu?

 

To preto, lebo ľudia si vždy po nejakom čase na niečo zvyknú a potrebujú obmenu na oživenie. V tom prichádza varenie vhod, pretože vás núti prísť s novou prísadou, alebo nejakú odstrániť, aby ste vytvorili nové jedlo a nové chute.

 

Presne takto vznikajú aj nové jedlá. Keď idete dnes do reštaurácie, väčšina z tých jedál pred 100 rokmi ešte neexistovala. Vznikla experimentovaním, skúšaním a pridávaním nových ingrediencií.

 

Aby ste sa k tomu dopracovali, najprv, samozrejme, potrebujete ovládnuť základy. To znamená nasledovať existujúce recepty, aby ste vedeli rozoznať, čo k sebe ide a čo nie.

 

Nakoniec už ostáva len experimentovanie. Skúšanie prísad, ktoré k sebe idú v rôznych kombináciách s inými.

Legenda hovorí, že takto vznikli aj sušienky s kúskami čokolády.

 

 

Prvýkrát sa objavili v 30. rokoch minulého storočia v jednej massachussetskej reštaurácii, keď jej majiteľka Ruth Graves Wakefieldová pridala kúsky čokolády na svoje sušienky v presvedčení, že sa čokoláda roztopí a stečie po hornej strane cesta. Lenže kúsky čokolády ostali v celku, a tak sa zrodil nový lahodný nielen pre deti.

 

Či už je to pravda alebo nie, táto legenda sa riadi presne tým istým procesom. K existujúcemu receptu pridali niečo, čo sa k nemu mohlo hodiť. Čokoláda sa predsa ku koláčom hodí vždy. A pozrime ho, vzniklo niečo nové. Kreativita v plnej paráde.

 

A viete koľko jedál ešte nebolo objavených? Koľko chutí ešte len čaká na svoje objavenie? Presne tak. Veľa. A čakajú len a len na vás. Navyše si pri tom vylepšíte aj svoju kreativitu.

Viac zaujímavých článkov o kreativite nájdete na www.umeniekreativity.sk